Veľká Javorina

Veľká Javorina - (970 m.n.m.) je najvyšším vrchom Bielych Karpát. Biele Karpaty sú chránenou krajinnou oblasťou a v rámci nej je samotná Javorina národnou prírodnou rezerváciou. Biele Karpaty na západe pozvoľna prechádzajú do Chvojnickej a Myjavskej pahorkatiny, na východe úzkym pásom pahorkov Považského Podolia pomerne strmo klesajú k Váhu.

Pôvodne pod lúkou temena bolo pásmo javorov, od ktorých dostal vrch svoje meno, ale toto pásmo javorov bolo už dávno vysekané a vysadené ihličnatými stromami. Na horských lúkach, na severnom svahu najdeme bučiny, na prudších svahoch aj hustejšie porasty. Východný svah na slovenskej strane pokrývajú bukové javoriny, lipové bučiny i typické bučiny. Najčastejšie zastúpenými stromami sú buk lesný, jaseň ztepilý a javor klen.

Národná prírodná rezervácia Veľká Javorina predstavuje zachovalé lesy z prirodzeného zmladenia len miestami ovplyvnené hospodárskymi zásahmi. Veľká Javorina je najznámejšie zimné stredisko v Bielych Karpatoch. Bežkári využívajú väčšinou letné turistické trasy.

Na českej strane Velká Javořina /970/ je nielen najvyšším bodom Bílých Karpat, ale aj najstarším chráneným územím tohto pohoria. Už v roku 1909 tu pôvodní majitelia Lichtenštajni, vyhlásili ochranný režim podobný dnešnému. Rezervácia bola vyhlásena v roku 1951 na výmere skoro 80 ha. V roku 1993 bola v nadväznosti na Národní přírodní rezervaci Javořina vyhlásená Přírodní rezervace Javořina na ďalších 28 ha. Na slovenskej strane sa na vrchole aj na východných svahoch nachádza Štátna prírodná rezervácia Veľká Javorina o výmere 83 ha. Takže celková výmera všetkých troch na sabe nadväzujúcich chránených území je 191 ha.

Na Javorine sa konali schôdzky slovenských vlastencov s Moravanmi a Čechmi. Tieto stretnutia sa zachovali dodnes a nadväzujú na ne "Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov", ktoré sa konajú každoročne v júli. Súčasťou slávností sú vystúpenia folklórnych skupín z obidvoch strán hraníc.